Skončil sa rok 2020, a to je príležitosť, aby sme si pripomenuli, že Banskoštiavnická kalvária sa kontinuálne pamiatkovo obnovuje a opravuje už trinásť rokov. V posledných rokoch ide najmä reštaurovanie a dopĺňanie. Z ikonografickej mozaiky interiérovej výbavy kostolov a kaplniek, ktorú pred vyše 270 rokmi zostavil jezuitský páter František Perger, sa veľa pôvodných umeleckých diel stratilo a výpoveď v duchu pôvodnej idey tvorcu preto zostáva neúplná. Ako príklad môže poslúžiť chýbajúca malá plastika v zdanlivo bezvýznamnej nike interiéru Dolného kostola. Ide o sošku Ježiška v brokátovom rúšku, teda o známe Pražské Jezuliatko. Tá totiž dotvárala výjav troch božských osôb na freske stien pod kupolou kostola. Na freske sú vyobrazené iba dve božské osoby – Boh Otec a Boh Duch svätý. Tretia božská osoba – Boh Syn, práve v podobe Ježiška ako Pražského Jezuliatka, chýbala. Tento príklad potvrdzuje, že všetky pôvodné výjavy a zobrazenia v maľbách, reliéfoch aj trojrozmerných plastikách v každom z kostolov aj v každej kaplnke Banskoštiavnickej kalvárie podávajú z ikonografického hľadiska dôležitú výpoveď o kresťanskej viere, o jej tajomstvách aj o originalite spracovania týchto posolstiev pátrom Pergerom.
Tretiu sezónu prebieha reštaurovanie fresiek v Strednom kostole, teda v priestore Svätých schodov a v Kaplnke Najsvätejšej Trojice. Nad Svätými schodmi sme mali zažitý obraz Zmŕtvychvstalého osláveného Krista. No reštaurátorsky ukázal, že v maľbe centrálnej polohy podhľadu svätých schodov pôvodne dominoval celkom iný motív. Bol to výjav Jakubovho sna o rebríku do neba. Napriek tomu, že sa výjav zachoval nie celkom čitateľne, všetky indície napovedajú, že išlo práve oň. Podporujú to aj analógie z iných barokových sakrálnych objektov.
Náročné bolo očistenie pôvodnej Schmidtovej fresky z 18. storočia v Kaplnke Najsvätejšej Trojice a na jej kupole. Veľa z pôvodnej barokovej fresky chýbalo a pôvodné obrazy boli premaľované. Reštaurátor Ján Hromada musel odkryv uskutočňovať veľmi opatrne a na rôznych miestach fresky odrazu, aby zistil, či sa pôvodný stav dá vôbec prinavrátiť. To isté prebehlo aj v interiéri Božieho hrobu – kaplnke situovanej za Horným kostolom. Freska tu predstavuje iluzívnu jaskyňu v skale. Dá sa povedať, že kaplnka Božieho hrobu bola reštaurovaná roku 2020 do svojej originálnej podoby. Tu aj v Strednom kostole, boli reštaurované barokové vstupné mreže. Reštaurovanie mreží je v rukách reštaurátora Stanislava Koželu. Sčasti reštaurovaný a čiastočne rekonštruovaný ako replika bol roku 2020 Svätostánok (pred dvanástimi rokmi sa nám podarilo zachrániť z neho iba dvercia a dva páry korintských stĺpikov). Boli to však dôležité prvky, lebo na základe výskumu pôvodnej maľovanej výzdoby bolo možné zistiť, ako bol farebne poňatý celý svätostánok. Reštaurátor Ján Fečo okrem repliky oltárneho svätostánku reštauroval pôvodné torzo tela Krista z Božieho hrobu a reštaurátorsky zhotovil repliku do kaplnky. Išlo o sochu v životnej veľkosti, ktorá mala zlaté rúško. V ďalších etapách bude treba ešte doplniť sochy troch žien s nádobami na olej a dve sochy anjelov či tri kartuše s latinskými nápismi, symetricky umiestnené nad grottou hrobu. Postupne treba dopĺňať chýbajúce drevené aj kamenné sochy a reliéf v Hornom kostole; po rokoch do kaplnky v Strednom kostole budú po dokončení reštaurovania fresiek vrátené (opravené aj ako replika) rokokové dvere.
Obnova Kalvárie okrem uvedenia do dobrého stavebno-technického stavu znamená však aj prinavrátenie pôvodnej výpovede odkazu jej tvorcu, jej barokového lesku a takisto pôvodného výrazu prostredníctvom reštaurovania. a postupného dotvárania jej typickej barokovej výtvarnej podoby. Projekty reštaurovania finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rámci programu Obnovme si svoj dom a dlhodobo ho podporuje Nadácia Všeobecnej úverovej banky.
Katarína Terao Vošková, podpredsedníčka Kalvárskeho fondu
