Close

Not a member yet? Register now and get started.

lock and key

Sign in to your account.

Account Login

Forgot your password?

Hist├│ria a opis

BANSKO┼áTIAVNICK├ü KALV├üRIA (1744 ÔÇô 1751)

Bansk├í ┼átiavnica patrila od┬ápolovice 18. storo─Źia medzi najv├Ą─Ź┼íie a najv├Żznamnej┼íie slobodn├ę kr├í─żovsk├ę mest├í┬áUhorsk├ęho kr├í─żovstva. ┼átiavnick├ę ban├şctvo pre┼ż├şvalo svoj zlat├Ż vek. Priazniv├ę ekonomick├ę pomery umo┼żnili neb├Żval├Ż kult├║rny rozvoj mesta a┬ápremeny jeho vonkaj┼íej podoby vr├ítane vzniku nov├Żch umeleck├Żch hodn├┤t. Jednou z┬ánich bola v├Żstavba jedine─Źnej Kalv├írie.

Tento p├┤sobiv├Ż barokov├Ż sakr├ílny celok a┬áneprehliadnute─żn├í krajinn├í dominanta, sa zara─Ćuje medzi najkraj┼íie objekty tohto typu v┬áEur├│pe. Dokonale premyslenou s├║hrou architekt├║ry, diel soch├írstva, maliarstva a umeleck├ęho remesla v┬ájednote s pr├şrodn├Żm prostred├şm doslova vtiahne n├ív┼ítevn├şkov do deja, ktor├Ż zhmot┼łuje ÔÇô do pr├şbehu Je┼żi┼íovej poslednej cesty.

Z HIST├ôRIE…

Inici├ítorom vybudovania Bansko┼ítiavnickej kalv├írie bol p├íter Franti┼íek Perger┬á (1700 ÔÇô 1771) z┬ámiestnej komunity Spolo─Źnosti Je┼żi┼íovej (jezuitov). S┬ánev┼íedn├Żm z├ípalom z├şskaval bansko┼ítiavnick├║ verejnos┼ą pre svoju my┼ílienku vybudova┼ą na kopci Scharffenberg (Ostr├Ż vrch),┬áktor├Ż bol vo vlatn├şctve rodiny Fritz┬ávon┬áFriedenlieb, Kalv├íriu. Podarilo sa mu pre t├║to ve─żkolep├║ my┼ílienku nadchn├║┼ą obyvate─żov i samotn├Żch predstavite─żov Banskej ┼átiavnice, ktor├í prevzala nad stavbou svoj patron├ít. 22. m├íja do┼ílo i k schv├íleniu cel├ęho projektu zo strany cirkvi. Tak sa stalo, ┼że 14. septembra mohol by┼ą polo┼żen├Ż z├íkladn├Ż kame┼ł Horn├ęho kostola, ktor├Ż bol i prvou stavbou. Cel├Ż projekt a v┼íetky pr├íce prebiehali pod priamym veden├şm p├ítra Franti┼íka Pergera. Pracovali tu miestni mur├íri, tes├íri, kamen├íri, ale aj drevorezb├íri ─Źi maliari.┬á Presne o sedem rokov od za─Źatia pr├íc, 14. septembra 1751, bol cel├Ż komplex dokon─Źen├Ż a sl├ívnostne vysv├Ąten├Ż.

Hoci Kalv├íria vznikala v ─Źase vrcholiaceho baroka, architekt├║ra jej stavieb je striedma a┬ádekorat├şvnos┼ą umiernen├í, ─Źo p├║tnikovi umo┼ż┼łuje, aby sa s├║stredil na intenz├şvne vn├║torn├ę pre┼ż├şvanie pa┼íiov├ęho deja. Silu v├Żpovede umoc┼łovalo realistick├ę stv├írnenie v├Żjavov v┬ápodobe ve─żkorozmern├Żch reli├ęfov a dramaticky vystup┼łovala┬áz├ívere─Źn├í sc├ęna Ukri┼żovania, vytvoren├í zo s├┤ch v┬á┼żivotnej ve─żkosti s figur├ílnymi ma─żbami v┬ápozad├ş.

Komplex sakr├ílnych objektov na strmom kopci Scharffenberg bol vybudovan├Ż z┬ádarov bohat├Żch ┼ąa┼żiarov, hodnost├írov i jednoduch├Żch ban├şckych rod├şn. Don├ítorov pripom├şnaj├║ erby na prie─Źeliach jednotliv├Żch┬á zastaven├ş. V┬ánepokojn├Żch ─Źasoch tureck├Żch v├Żbojov st├íla na Scharffenbergu vartovka, ktor├í d├ívala v├Żstrahu pred bl├ş┼żiacim sa nepriate─żom.

Hlavn├ę mi─żn├şky Kalv├írie

– 19. november 1649 – za─Źiatok p├┤sobenia jezuitskej misii v meste

– 13. marec 1744 ÔÇô magistr├ít s├║hlasil s n├ívrhom p├ítra Franti┼íka Pergera SJ. o roz┼í├şrenie komplexu Kalv├írie a poskytol mu aj prv├║ finan─Źn├║ podporu vo v├Ż┼íke 300 zlat├Żch.

22. m├íj 1744 – Perger po┼żiadal cirkevn├║ vrchnos┼ą o dovolenie vybudova┼ą kalv├íriu pod─ża predlo┼żen├Żch pl├ínov a o s├║hlas prijatia patron├ítu mestom. V tom ─Źase bol ostrihomsk├Żm arcibiskupom (s├şdliacim v Trnave) Imrich Esterh├ízy (1725-1745).

13. august 1744 ÔÇô Arcibiskup prijal dobr├Ż pl├ín, pri┼ílo aj cirkevn├ę schv├ílenie.

Medzit├Żm v┼íak P. Perger zhroma┼ż─Ćoval materi├íl i peniaze. Mesto pom├íhalo z├íprahmi aj ─żu─Ćmi, ale do pr├íce sa hl├ísili aj veriaci v skupink├ích i jednotlivo. Za─Źala ├║prava ter├ęnu a dovoz materi├ílu na vrch.

14. september roku 1744 – z├íkladn├Ż kame┼ł bol sl├ívnostne po┼żehnan├Ż za pr├ştomnosti ve─żk├ęho po─Źtu veriacich a k┼łazstva na sviatok Pov├Ż┼íenia sv. Kr├ş┼ża. Prvou stavbou bol „Horn├Ż kostol“.

14. september 1745 – Horn├Ż kostol bol po┼żehnan├Ż a uskuto─Źnila sa v ┼łom prv├í sv├Ąt├í om┼ía, na ktor├║ pri┼íla procesia z mesta so z├ístavami. Z poverenia gener├ílneho vik├íra, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv. om┼íu sl├║┼żil bansko┼ítiavnick├Ż superior P. jezuitov Filip Pez. Slovensk├║ k├íze┼ł povedal Michal Hu─Źekovi─Ź, far├ír z Chrenovca a nemecky k├ízal Juraj J. Herczeg, far├ír z Handlovej.

r. 1746 – za─Źatie procesi├ş na Kalv├írii

┬á– r. 1751– Na sviatok Najsv├Ątej┼íej Trojice pri┼íli na Kalv├íriu aj vz├ícni hostia, medzi nimi aj cis├ír Franti┼íek Lotrinsk├Ż. Vykonali spolo─Źn├║ poklonu v Hornom kostole.

r. 1748 – P. Franti┼íek Perger S. J., p├┤vodca a ideov├Ż autor tohto nev┼íedn├ęho a bohumil├ęho diela, pred dostavbou kalv├írie, nap├şsal a vydal slovensky p├şsan├║ knihu o kalv├írii. V knihe uviedol pou─Źenia o modlitb├ích, poriadok pobo┼żnosti na sviatky N├íjdenia a Pov├Ż┼íenia sv. Kr├ş┼ża, odpustky na bansko┼ítiavnickej kalv├íri├ş, modlitby k Umu─Źeniu Krista P├ína, ku cti Bo┼żsk├ęho Srdca, modlitby na kr├ş┼żovej ceste k Bolestnej Matke M├íri├ş, modlitby na dvan├ís┼ą hod├şn d┼ła, vybudenie viery, n├ídeje a l├ísky, cvi─Źenia v ─Źnostiach, modlitby rann├ę a r├┤zne pobo┼żnosti k Ukri┼żovan├ęmu P├ínovi.

13. september 1751 – sl├ívnostn├í posviacka celej kalv├írie.

┬á– r. 1894 – boli niektor├ę kaplnky opraven├ę a obnoven├ę architektom Viliamom Groszmannom a rezb├írom J. Krausem z Banskej ┼átiavnice.

r. 1945 – Pri prechode vojensk├ęho frontu boli sp├┤soben├ę mnoh├ę ┼íkody.

r. 1948 – boli p├║te ┼ít├ítom „regulovan├ę“ a obmedzovan├ę. Skupiny veriacich v┼íak prich├ídzali aj mimo p├║tnick├Żch dn├ş, aby tu v Bo┼żej pr├şrode ─Źerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upev┼łovali svoju vieru i n├ídej…

– r. 1978 ÔÇô 1981 – sa uskuto─Źnila obnova financovan├í zo ┼ít├ítnych prostriedkov, pri─Źom v├Ą─Ź┼íinu pr├íc dobrovo─żne vykonali veriaci z┬áBanskej ┼átiavnice aj ┼íir┼íieho okolia pod veden├şm miestneho dekana Karola Benovica, SVD. Tri doln├ę kaplnky boli postupne premiestnen├ę vy┼í┼íie, na ich s├║─Źasn├ę miesto.

ZO S├Ü─îASNOSTI…

Stav v akom sa nach├ídzala Bansko┼ítiavnick├í kalv├íria v polovici prvej dek├ídy 21. storo─Źia odzrkad─żoval nedostato─Źn├Ż z├íujem verejnosti o osud jednej z┬ána┼íich najvz├ícnej┼í├şch barokov├Żch pamiatok. Kalv├íriu nielen┼że pozna─Źil zub ─Źasu, ale stala sa aj obe┼ąou ─żudskej ─żahostajnosti a┬ázloby. ─îas┼ą jej v├Żtvarnej v├Żzdoby a┬ámobili├íru bola rozkradnut├í, in├í sa stala ter─Źom vandalov. Bilancia str├ít kult├║rnohistorickej hodnoty Kalv├írie v obdob├ş 1989-2004 je nevy─Ź├şslite─żn├í. ├Üsil├şm miestnych aktivistov sa┬á ju za─Źiatkom roka 2007 podarilo zap├şsa┼ą do zoznamu 100 najohrozenej┼í├şch pamiatok sveta. Tento fakt sa mal sta┼ą nielen mementom, ale najm├Ą impulzom, aby sa zabr├ínilo ─Ćal┼íej devast├ícii Kalv├írie,┬áaby sa podnikli┬á kroky na jej obnovu a na┬áz├íchranu najohrozenej┼í├şch origin├ílnych ─Źast├ş.

Po poslednom ni─Źivom ataku vandalov na jar 2004 sa origin├ílne prvky v├Żtvarnej v├Żzdoby Kalv├írie (dreven├ę reli├ęfy a┬ásochy) s├şce postupne premiest┼łovali do bezpe─Źia, ale nejestvovala nijak├í ucelen├í koncepcia ich ochrany a┬ávhodnej prezent├ície. To sa stalo hlavn├Żm podnetom na usporiadanie v├Żstavy Kalv├íria v┬áazyle vo v├Żstavn├Żch┬ápriestoroch Slovensk├ęho bansk├ęho m├║zea na Starom z├ímku. V├Żstava pon├║ka jedine─Źn├║ mo┼żnos┼ą spozna┼ą kompletn├║ kolekciu dreven├Żch reli├ęfov z┬ákaplniek Kalv├írie a dreven├ę sochy z┬áHorn├ęho kostola. Diela s├║ pripisovan├ę dielni Dion├Żza Stanettiho (1710 ÔÇô 1767), v├Żznamn├ęho barokov├ęho soch├íra, usaden├ęho v┬áKremnici. Kaplnky a┬ákostoly Kalv├írie boli s├şce presunut├şm origin├ílnych reli├ęfov a┬áplast├şk ochudobnen├ę o┬ásvoj p├┤vodn├Ż mobili├ír, ale je to nevyhnutn├í da┼ł za jeho uchovanie.

Obnovu, ochranu a┬áznovuo┼żivenie Bansko┼ítiavnickej kalv├írie zabezpe─Źuje od za─Źiatku roku 2008 ob─Źianske zdru┼żenie Kalv├írsky fond, ktor├ę po viac ako polstoro─Ź├ş nadviazalo na z├íslu┼żn├║ ─Źinnos┼ą rovnomenn├ęho spolku, p├┤sobiaceho od vzniku Kalv├írie a┼ż do n├ístupu komunistick├ęho re┼żimu.

KAPLNKY A KOSTOLY

Bansko┼ítiavnick├í kalv├íria svojou koncepciou prekra─Źuje r├ímec zau┼ż├şvan├Żch stv├írnen├ş Kr├ş┼żovej cesty v podobe ┼ítrn├ístich zastaven├ş. ┼átrukt├║rou, priestorov├Żm rozlo┼żen├şm aj charakterom zobrazen├Żch v├Żjavov symbolizuje posolstvo dej├şn sp├ísy origin├ílne, ve─żkoryso a na vysokej umeleckej ├║rovni. Pa┼íiov├Ż pr├şbeh sa v─Ćaka tomu dramatizuje a┼ż do sc├ęnickej polohy, umocnenej zasaden├şm do re├ílnej krajiny. Architektonick├Ż komplex tvor├ş 17 zastaven├ş, ─Ćalej tri kostoly (Doln├Ż kostol, Sv├Ąt├ę schody a Horn├Ż kostol), zastavenie ┼Żal├ír (Ecce homo) a Sv├Ąt├Ż hrob, jedin├Ż objekt postaven├Ż na opa─Źnej, v├Żchodnej strane kopca.

Ka┼żd├í z kaplniek predstavuje prostredn├şctvom umelecky spracovan├Żch dreven├Żch reli├ęfov s typickou barokovou teatr├ílnos┼ąou jeden z k─ż├║─Źov├Żch okamihov Je┼żi┼íovho umu─Źenia ─Źi udalosti┬á z jeho ┼żivota.

Zvl├í┼ítne usporiadanie kaplniek je neobvykl├ę. Be┼żne zn├íme kalv├írie maj├║ ┼ítrn├ís┼ą zastaven├ş, za─Ź├şnaj├║ ods├║den├şm Krista pred Pil├ítom a kon─Źia Bo┼ż├şm hrobom.┬á Bansko┼ítiavnick├í kalv├íria m├í viac a in├║ skladbu zastaven├ş.┬á Za─Ź├şna u┼ż v Nazarete, odkia─ż Je┼żi┼í odch├ídza, aby verejne za─Źal svoje dielo vyk├║penia. T├íto v├Żnimo─Źnos┼ą Kalv├írie spolu s jej citliv├Żm s├║ladom s pr├şrodn├Żm prostred├şm bola a st├íle je pr├ş─Źinou┬á jej vyh─żad├ívania medzi p├║tnikmi, ale i be┼żn├Żmi n├ív┼ítevn├şkmi mesta.

Prv├ę tri kaplnky sa volaj├║ aj pr├şpravn├ę. Miesto, kde sa dnes nach├ídzaj├║ nebolo ich p├┤vodn├ę. Nach├ídzali sa o mnoho desiatok metrov ni┼ż┼íie, ale po rozrasten├ş mestskej z├ístavby, zanikali medzi obytn├Żmi budovami. Preto boli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storo─Źia premiestnen├ę na svoje teraj┼íie miesto. Od doln├ęho kostola potom cesta pokra─Źuje k siedmej kaplnke a vedie k stredn├ęmu kostolu – Sv├Ąt├Żm schodom – kde sa serpent├şnov├ę cesti─Źky rozdvojuj├║.

Po┬á ─żavej strane s├║ kaplnky zachyt├ívaj├║ce posledn├ę udalosti Je┼żi┼íovho ods├║denia a umu─Źenia a┬á vrcholia v Hornom kostole s v├Żjavom jeho ukri┼żovania.┬á Obch├ídzaj├║c Sv├Ąt├Ż┬á hrob sa potom p├║tnici vracaj├║ popri kaplnk├ích stv├ír┼łuj├║cich sedem bolest├ş Panny M├írie.┬á Cel├í p├║┼ą sa zavr┼íuje nad Doln├Żm kostolom pri S├║so┼í├ş Sedembolestnej.

Marcelov nakres SK.jpg