Close

Not a member yet? Register now and get started.

lock and key

Sign in to your account.

Account Login

Forgot your password?

História a súčasnosť

BANSKOŠTIAVNICKÁ KALVÁRIA (1744 – 1751)

Banská Štiavnica patrila od polovice 18. storočia medzi najväčšie a najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorského kráľovstva. Štiavnické baníctvo prežívalo svoj zlatý vek. Priaznivé ekonomické pomery umožnili nebývalý kultúrny rozvoj mesta a premeny jeho vonkajšej podoby vrátane vzniku nových umeleckých hodnôt. Jednou z nich bola výstavba jedinečnej Kalvárie.

Tento pôsobivý barokový sakrálny celok a neprehliadnuteľná krajinná dominanta, sa zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Dokonale premyslenou súhrou architektúry, diel sochárstva, maliarstva a umeleckého remesla v jednote s prírodným prostredím doslova vtiahne návštevníkov do deja, ktorý zhmotňuje – do príbehu Ježišovej poslednej cesty.

Z HISTÓRIE…

Iniciátorom vybudovania Banskoštiavnickej kalvárie bol páter František Perger  (1700 – 1771) z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). S nevšedným zápalom získaval banskoštiavnickú verejnosť pre svoju myšlienku vybudovať na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch), ktorý bol vo vlatníctve rodiny Fritz von Friedenlieb, Kalváriu. Podarilo sa mu pre túto veľkolepú myšlienku nadchnúť obyvateľov i samotných predstaviteľov Banskej Štiavnice, ktorá prevzala nad stavbou svoj patronát. 22. mája došlo i k schváleniu celého projektu zo strany cirkvi. Tak sa stalo, že 14. septembra mohol byť položený základný kameň Horného kostola, ktorý bol i prvou stavbou. Celý projekt a všetky práce prebiehali pod priamym vedením pátra Františka Pergera. Pracovali tu miestni murári, tesári, kamenári, ale aj drevorezbári či maliari.  Presne o sedem rokov od začatia prác, 14. septembra 1751, bol celý komplex dokončený a slávnostne vysvätený.

Hoci Kalvária vznikala v čase vrcholiaceho baroka, architektúra jej stavieb je striedma a dekoratívnosť umiernená, čo pútnikovi umožňuje, aby sa sústredil na intenzívne vnútorné prežívanie pašiového deja. Silu výpovede umocňovalo realistické stvárnenie výjavov v podobe veľkorozmerných reliéfov a dramaticky vystupňovala záverečná scéna Ukrižovania, vytvorená zo sôch v životnej veľkosti s figurálnymi maľbami v pozadí.

Komplex sakrálnych objektov na strmom kopci Scharffenberg bol vybudovaný z darov bohatých ťažiarov, hodnostárov i jednoduchých baníckych rodín. Donátorov pripomínajú erby na priečeliach jednotlivých  zastavení. V nepokojných časoch tureckých výbojov stála na Scharffenbergu vartovka, ktorá dávala výstrahu pred blížiacim sa nepriateľom.

KAPLNKY A KOSTOLY

Banskoštiavnická kalvária svojou koncepciou prekračuje rámec zaužívaných stvárnení Krížovej cesty v podobe štrnástich zastavení. Štruktúrou, priestorovým rozložením aj charakterom zobrazených výjavov symbolizuje posolstvo dejín spásy originálne, veľkoryso a na vysokej umeleckej úrovni. Pašiový príbeh sa vďaka tomu dramatizuje až do scénickej polohy, umocnenej zasadením do reálnej krajiny. Architektonický komplex tvorí 17 zastavení, ďalej tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob, jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca.

Každá z kaplniek predstavuje prostredníctvom umelecky spracovaných drevených reliéfov s typickou barokovou teatrálnosťou jeden z kľúčových okamihov Ježišovho umučenia či udalosti  z jeho života.

Zvláštne usporiadanie kaplniek je neobvyklé. Bežne známe kalvárie majú štrnásť zastavení, začínajú odsúdením Krista pred Pilátom a končia Božím hrobom.  Banskoštiavnická kalvária má viac a inú skladbu zastavení.  Začína už v Nazarete, odkiaľ Ježiš odchádza, aby verejne začal svoje dielo vykúpenia. Táto výnimočnosť Kalvárie spolu s jej citlivým súladom s prírodným prostredím bola a stále je príčinou  jej vyhľadávania medzi pútnikmi, ale i bežnými návštevníkmi mesta.

Prvé tri kaplnky sa volajú aj prípravné. Miesto, kde sa dnes nachádzajú nebolo ich pôvodné. Nachádzali sa o mnoho desiatok metrov nižšie, ale po rozrastení mestskej zástavby, zanikali medzi obytnými budovami. Preto boli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia premiestnené na svoje terajšie miesto. Od dolného kostola potom cesta pokračuje k siedmej kaplnke a vedie k strednému kostolu – Svätým schodom – kde sa serpentínové cestičky rozdvojujú.

Po  ľavej strane sú kaplnky zachytávajúce posledné udalosti Ježišovho odsúdenia a umučenia a  vrcholia v Hornom kostole s výjavom jeho ukrižovania.  Obchádzajúc Svätý  hrob sa potom pútnici vracajú popri kaplnkách stvárňujúcich sedem bolestí Panny Márie.  Celá púť sa završuje nad Dolným kostolom pri Súsoší Sedembolestnej.

Marcelov nakres SK.jpg

Hlavné miľníky Kalvárie

– 19. november 1649 – začiatok pôsobenia jezuitskej misii v meste

– 13. marec 1744 – magistrát súhlasil s návrhom pátra Františka Pergera SJ. o rozšírenie komplexu Kalvárie a poskytol mu aj prvú finančnú podporu vo výške 300 zlatých.

22. máj 1744 – Perger požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. V tom čase bol ostrihomským arcibiskupom (sídliacim v Trnave) Imrich Esterházy (1725-1745).

13. august 1744 – Arcibiskup prijal dobrý plán, prišlo aj cirkevné schválenie.

Medzitým však P. Perger zhromažďoval materiál i peniaze. Mesto pomáhalo záprahmi aj ľuďmi, ale do práce sa hlásili aj veriaci v skupinkách i jednotlivo. Začala úprava terénu a dovoz materiálu na vrch.

14. september roku 1744 – základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Prvou stavbou bol „Horný kostol“.

14. september 1745 – Horný kostol bol požehnaný a uskutočnila sa v ňom prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Z poverenia generálneho vikára, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv. omšu slúžil banskoštiavnický superior P. jezuitov Filip Pez. Slovenskú kázeň povedal Michal Hučekovič, farár z Chrenovca a nemecky kázal Juraj J. Herczeg, farár z Handlovej.

r. 1746 – začatie procesií na Kalvárii

 – r. 1751– Na sviatok Najsvätejšej Trojice prišli na Kalváriu aj vzácni hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský. Vykonali spoločnú poklonu v Hornom kostole.

r. 1748 – P. František Perger S. J., pôvodca a ideový autor tohto nevšedného a bohumilého diela, pred dostavbou kalvárie, napísal a vydal slovensky písanú knihu o kalvárii. V knihe uviedol poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v čnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi.

13. september 1751 – slávnostná posviacka celej kalvárie.

 – r. 1894 – boli niektoré kaplnky opravené a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom J. Krausem z Banskej Štiavnice.

r. 1945 – Pri prechode vojenského frontu boli spôsobené mnohé škody.

r. 1948 – boli púte štátom „regulované“ a obmedzované. Skupiny veriacich však prichádzali aj mimo pútnických dní, aby tu v Božej prírode čerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upevňovali svoju vieru i nádej…

– r. 1978 – 1981 – sa uskutočnila obnova financovaná zo štátnych prostriedkov, pričom väčšinu prác dobrovoľne vykonali veriaci z Banskej Štiavnice aj širšieho okolia pod vedením miestneho dekana Karola Benovica, SVD. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, na ich súčasné miesto.

– od 1989 – po uvoľnení trhu so starožitnosťami sa množili krádeže sôch, rozkrádal  sa materiál zo striech stavieb Kalvárie a celý areál poznačili hrubé prejavy vandalizmu

– r. 1993 – Kalvária sa stala spolu s mestom Banská Štiavnica a jeho technickými pamiatkami súčasťou  dedičstva UNESCO

– jún 2007 – Banskoštiavnická kalvária bola zaradená na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok svet

 september 2007 – Premiestnenie zachovaných barokových sôch a reliéfov do múzea na Starom zámku a otvorenie expozície Kalvária v azyle

 2008 – obnovenie činnosti združenia Kalvársky fond. Postupné nadviazanie spolupráce s generálnymi donormi – Nadáciou VÚB, Ministerstvom kultúry SR, World Monument Fundom a SSE a.s. Spustil sa projekt adopcie kaplniek.

 

ZO SÚČASNOSTI…

Stav v akom sa nachádzala Banskoštiavnická kalvária v polovici prvej dekády 21. storočia odzrkadľoval nedostatočný záujem verejnosti o osud jednej z našich najvzácnejších barokových pamiatok. Kalváriu nielenže poznačil zub času, ale stala sa aj obeťou ľudskej ľahostajnosti a zloby. Časť jej výtvarnej výzdoby a mobiliáru bola rozkradnutá, iná sa stala terčom vandalov. Bilancia strát kultúrnohistorickej hodnoty Kalvárie v období 1989-2004 je nevyčísliteľná. Úsilím miestnych aktivistov sa  ju začiatkom roka 2007 podarilo zapísať do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Tento fakt sa mal stať nielen mementom, ale najmä impulzom, aby sa zabránilo ďalšej devastácii Kalvárie, aby sa podnikli  kroky na jej obnovu a na záchranu najohrozenejších originálnych častí.

Po poslednom ničivom ataku vandalov na jar 2004 sa originálne prvky výtvarnej výzdoby Kalvárie (drevené reliéfy a sochy) síce postupne premiestňovali do bezpečia, ale nejestvovala nijaká ucelená koncepcia ich ochrany a vhodnej prezentácie. To sa stalo hlavným podnetom na usporiadanie výstavy Kalvária v azyle vo výstavných priestoroch Slovenského banského múzea na Starom zámku. Výstava ponúka jedinečnú možnosť spoznať kompletnú kolekciu drevených reliéfov z kaplniek Kalvárie a drevené sochy z Horného kostola. Diela sú pripisované dielni Dionýza Stanettiho (1710 – 1767), významného barokového sochára, usadeného v Kremnici. Kaplnky a kostoly Kalvárie boli síce presunutím originálnych reliéfov a plastík ochudobnené o svoj pôvodný mobiliár, ale je to nevyhnutná daň za jeho uchovanie.

Obnovu, ochranu a znovuoživenie Banskoštiavnickej kalvárie zabezpečuje od začiatku roku 2008 občianske združenie Kalvársky fond, ktoré po viac ako polstoročí nadviazalo na záslužnú činnosť rovnomenného spolku, pôsobiaceho od vzniku Kalvárie až do nástupu komunistického režimu. Po obnove Dolného kostola, väčšiny kaplniek, revitalizácii celého areálu a množstve ďalších prác, bol v októbri 2018 slávnostne dokončený aj Horný kostol, čím sa ukončila hlavná etapa obnovy. V súčasnosti pracujeme ešte na obnove Stredného kostola a kaplnky Boží hrob, ktorých obnovu môžete naďalej podporiť. Postupne je dopĺňaná aj sochárska výzdoba poškodených alebo odcudzených sôch. Kalvária je dnes opäť veľmi vyhľadávanou pamiatkou. Ročne ju navštívi až 70 tisíc návštevníkov, konajú sa tiež pravidelne púte a sväté omše, či iné kultúrne podujatia.

Hlavné práce vykonané v rokoch 2008 – 2018:

 komplexná obnova Dolného kostola: reštaurovanie fasád, fresiek, oltárov, obnova infraštruktúry a technického zázemia, výmena časti strechy, obnova schodísk, dlažieb, dverí a mreží, dopĺňanie sochárskej výzdoby

– vybudovanie prírodného amfiteátra nad Dolným kostolom

 elektrifikácia areálu, kanalizácia, vybudovanie expozície v Dolnom kostole

– obnovenie väčšiny kaplniek, zreštaurovanie kaplnky Ecce Homo

komplexná obnova súsošia Sedembolestnej Panny Márie

revitalizácia zelene, ošetrenie aleje, oprava časti oporných múrov, schodov a chodníkov

vybudovanie Informačného centra pod Kalváriou

spustenie nočného osvetlenia Horného kostola a viacerých kaplniek

 komplexná obnova Horného kostola – reštaurovanie fresiek, oltáru, mreží, fasády, striech veží a ich statické zabezpečenie, obnova vstupného portálu

postupné dopĺňanie sochárskej výzdoby

vydanie sprievodcu Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou